marhuľové gule
Bez tohto jedla si neviem predstaviť leto. Moje najletnejšie, najdomáckejšie, najobľúbenejšie. Marhuľové gule.
Je to prplačka, tak potom v polke práce keď budete mať prsty zalepené od cesta na mňa nenadávajte a bojujte ďalej. Za milú spomienku pri plnom tanieri bohato obliatom maslom a makom vopred ďakujem. A vyžente radšej deti a zvierata z domu, aby nepočuli ako budete nadávať 😉
Inak je to v podstate strašne jednoduché. Uvaríte zemiaky. Nepýtajte sa ma aké. Ešte nikdy som nezháňala špeciálne zemiaky kvôli guliam. Skrátka robím ich z tých, čo mám doma a statočne znášam následky. Lebo tuším záleží od zemiakov ako veľmi to bude lepivé. Neriešte. Pridáte múku a dáte to.
Takže čojaviem, 5 väčších zemiakov očistím, nakrájam nadrobno a rozvarím v mierne osolenej vode úplne do mäkka.
Nechám vychladnúť a takmer vychladnuté roztlačím na kašu.
Vykydnem na dosku na pečenie a postupne zapracujem hladkú múku až kým z toho nevznikne vláčne, nelepivé cesto. Pojme to fakt dosť múky, ale treba byť opatrný. Najväčšie umenie je trafiť tú konzistenciu, aby sa nerozvárali a držali pokope, ale aby neboli tvrdé, múčne. Určite sú lepšie nadýchané a hodvábne mäkkučké, preto s múkou opatrne. Ja obvykle skúsim uvariť prvú dávku a keď sa rozvárajú, pridávam múku. Posledná várka je vždy the best 
Keď má cesto podľa mňa správnu konzistenciu, rozdelím si ho na 3-4 časti a jednu z nich rozváľam na bohato pomúčenej doske na asi pol centimetra hrubý plát.
Vykrajujem malé krúžky a do nich balím štvrťky marhúľ, lebo proste také malinké marhule, aby sa dali obaliť celé obvykle neviem kúpiť. Toto je strašná piplačka, cesto sa dosť lepí, ale tu treba zabojovať.
Medzitým si nechám vo veľkom hrnci zovrieť vodu a keď vrie, už aj odváram prvú dávku, teda asi 6 gúľ naraz, viac nie.
Gule treba fakt poctivo uvariť. Najprv vyplávajú na hladinu, ale to ešte nie sú hotové. Po vyplávaní ich treba variť ešte aspoň 5-10 minút v závislosti od hrúbky cesta, kvality zemiakov. Skúste jednu vytiahnuť, rozrezať a ochutnať. Nesmie byť mazľavá, lepivá.
Postupne odvarím všetky gule, čojaviem, 20-25 kúskov. Ak vám zvýši cesto a vám sa už nechce crcať s guľami alebo je príliš lepivé, spravte šúľance.
Gule vyberám podberákom a opatrne prekladám do vopred pripravenej misy s veľkým kusom masla. Moja najobľúbenejšia časť je jemne nimi v tej mise pohrkať, aby sa obalili maslom. Tak ma to naučila moja mamina. Nech vás ani nenapadne hrabať sa v nich lyžicou alebo varechou, majú byť také jemné, že by ste ich tým rozpučili.
No a potom sa už len melie mak alebo orechy, bohato sa zasýpa, zalieva ďalším roztopeným masielkom a všakovako inak sa obveseľuje.
Užite si ich 😉
P.S.: Z vody, ktorá vám zostala po varení gúľ je skvelá cesnačka. Dajte do nej ešte uvariť zopár nakrájaných zemiakov, mierne zahustite paprikovou zásmažkou a pretlačte cesnak. Mňám
žemľovka. kultová.
Ok. Takže žemľovka. Jedlo asi najviac sprofanované školskou jedálňou. Jedlo, ktoré sa fakt dá pokaziť. Najlepšie a najobľúbenejšie jedlo, ktoré robím. Takto:
Potrebujem 6-7 rožkov (môžu byť aj staršie, úplne čerstvé dokonca nie sú najvhodnejšie a v žiadnom prípade nepoužívajte žiadne grahamové, cereálne a iné verzie, proste toto sa robí z bielych rožkov), jedno malé maslo, trištvrte litra mlieka, 3 lyžice hnedého cukru, vanilkový cukor, 3 vajíčka, jablká, škoricový cukor, nutelu. Áno, nutelu.
V menšom hrnci si rozpustím jedno malé maslo alebo polovicu veľkého. Stačí aj trištvrťka malého, ak nemáte, ale nie menej. Celá tá chuť je postavená ma masle a bez toho sú to len rožky s mliekom.
Keď je maslo rozpustené, pridám asi trištvrte litra mlieka, tri lyžice hnedého cukru (alebo dve lyžice bieleho), jeden vanilkový cukor a kvapku kvalitnej vanilkovej esencie (naozaj to povýši do nebies).
Zohrievam až pokým sa cukor nerozpustí, ale nie do horúca, keďže následne do toho pridám žĺtky a tie by sa mi v horúcom mlieku zrazili na praženicu.
Teplé mlieko s cukrom teda odstavím, oddelím si 3 vajíčka. Bielky odložím nabok a žĺtky pridám do mlieka, vyšľahám ručne metličkou na sneh (nie mixérom, takže stačí aj varecha alebo vidlička), aby sa maslo, mlieko, cukor a žĺtky dobre premiešali.
Pripravím si jánsku misu alebo hlbšiu zapekaciu misu (hmoty je dosť veľa a výrazne naberá na objeme, takže nevoľte plytké zapekacie misy, vytieklo by vám to a tie stekance sa v rúre škaredo pripália a naozaj smrdia, čo sa mi párkrát stalo, takže preventívne už pod to v trúbe vždy podkladám plech) Misu vytriem maslom, netreba ju vysýpať.
Nakrájam si 6-7 rožkov na kolieska a začnem ich máčať v mlieku s maslom a cukrom a vrstviť na dno zapekacej misy. Mlieka je naozaj dosť, takže máčať treba veľkoryso. Robia sa len dve vrstvy rožkov, naozaj sa nebojte a každý kúsok rožka nechajte v mlieku takmer rozpustiť. Rožky musia byť totálne premáčané. Dokonca zvyknem hotovú vrstvu rožkov ešte preliať mliekom z hrnca, aby boli úplne napité maslovo-mliekovo-cukrové.
Pokryjem celé dno misy nahusto rožkami, aby neboli žiadne medzery. Dobre premáčané rožky sa dajú nahusto natlačiť k sebe, dno musí byť úplne pokryté a keď rožky stlačím, musí sa objaviť vrstva mlieka, také musia byť rožky nasiaknuté. Pardón, že to vysvetľujem ako pre päťročné deti, ale chcem sa vyhnúť tomu, že sa budete dusiť suchou žemľovkou a nechápať, o čom som to tu básnila 😉
Teraz nasleduje ovocie. Najradšej používam čerstvé jablká, tak 3 veľké jablká nakrájané nadrobno aj s kožou, ale fantastické je to aj s višňovým alebo slivkovým kompótom. Vyhla by som sa marhuľovému, je veľmi pikantný, aromatický a prerazí chuť žemľovky. Podobne je to aj bobuľovým ovocím, či zaváraným, mrazeným alebo čerstvým. Radšej nie. Naozaj nemám pri tomto recepte dobrú skúsenosť so žiadnym iným čerstvým ovocím, než sú jablká. A s množstvom ovocia to tiež netreba preháňať, aby sa žemľovka nepremáčala ovocnou šťavou a neprekyslila.
Ovocie rovnomerne rozprestriem na prvý vrstvu rožkov a jemne posypem škoricovým cukrom.
Teraz by tradične mal nasledovať tvaroh, ale pointa tejto žemľovky je v tom, že môj Juro nemá rád tvaroh a tak som pred rokmi skúsila dať do žemľovky namiesto tvarohu niečo, čo rád má. Nutelu. Bingo. A z klasickej dusivej žemľovky, ktorú tvaroh väčšinou úplne zabije a pošle do nudného jedálňového pekla, je tu lahôdka. Fak že hej. Verte tomu. Takže zoberiem nutelu a doprajem tomu nejakých 5-6 výdatných rovnomerných kvackancov lyžicou. Kade tade po ovocí. Ale pozor, nepreháňať to. Nemá jej tam byť veľa a nemá prebíjať chuť žemľovky. Len tomu dať šmrnc.
Nakoniec opäť navrstvím dobre premáčané rožky tak, aby bola žemľovka úplne zakrytá súvislou vrstvou rožkov.
Vložím do trúby rozohriatej na 190° (pod misu podložím plech, keďže to dosť naberie na objeme, aby mi neprihorela vytečená šťava) a pečiem dôkladne a trpezlivo aspoň 40-50 minút, kým nie sú vrchné rožky do zlata vypečené.
Medzitým si vyšľahám sneh z troch odložených bielkov a zašľahám do neho 3 lyžice práškového cukru. Navrstvím na upečenú žemľovku a ešte pár minút zapečiem až kým sneh nezružovie.
Je sa to horúce na stojáka z misy veľkou lyžicou alebo pre trpezlivých nabrané na tanieri s pohárom studeného mlieka. Dovi. Dopo. Viac nemám, čo povedať.
štrúdľa
Možno si pamätáte, ako som tu raz písala, že je veľa dobrých jedál na svete a potom je pečené kura. A to je najlepšie jedlo na svete. Tak je aj veľa dobrých koláčov na svete. A potom je štrúdľa. Jablková s orechami a veľa veľa masielkom. Aj keď sa štrúdľa takmer nedá pokaziť, dá sa spraviť tak, že si poviete “toto je najlepší koláč na svete”. A takto ju robím ja:
Lístkové cesto (moja skúsenosť hovorí, že čím lacnejšie, tým chutnejšie, zatiaľ top je billácke clever cesto, fakt že hej. Hlavne nekupujte tie akoby už vyvaľkané na pečiacom papieri, sú hrubé a nie sú chutné)
4 veľké jablká
Maslo (aspoň trištvrťku malej kocky alebo aj celú 😉
Za veľkú hrsť vlašských orechov, trochu hnedého a trochu škoricového cukru, trošku múky na posypanie dosky, jedno vajíčko na potretie
Rozpustím si maslo (buď v randlíčku na sporáku alebo ak som lenivá, tak v mikrovlnke) a na panvičke si nasucho opečiem vlašské orechy ž kým nezačnú voňať a potom sa také opečené a krehké ľahko dajú nasekať nožom na drobno (môžete ich aj zomlieť mixérom, ale mne sa ho nikdy nechce vyťahovať). Každopádne opečené majú asi tak 100krát lepšiu chuť a ja mám rada, keď v štrúdli prechrumknem aj také väčšie kúsky orechov.
Rozvaľkám si lístkové cesto na pomúčenej doske úplne natenúčko. Štrúdľa má chutiť ako jabĺčka a orechy a maslo, nie ako cesto, cesto to má len držať pokope.
Rozvaľkané cesto bohato a rovnomerne pokvapkám väčšou časťou roztopeného masla a veľkoryso posypem hnedým cukrom a posekanými orechami. Po celej ploche cesta rozprestriem nahrubo nastrúhané jablká a opäť ich štedro zasypem hnedým a škoricovým cukrom a polejem zvyškom masla.
Opatrne stočím a prenesiem na plech s pečiacim papierom. U nás sa štrúdľa vždy ohýnala do tvaru podkovy a hovorilo sa jej “noha”. Mamka robila vždy dve “nohy” makovo-višňové a dve “nohy” orechové.
Potriem roztrepaným vajkom, hlavne spoje, aby sa pri pečení nerozišla a pečiem v rúre vyhriatej na 200° cca 30 minút, po cca 10-15 minútach minútach stiahnem teplotu na 180°, aby sa pomaličky a dobre prepiekla. Nie je nič horšie, ako keď je vnútri štrúdľa nedopečená. Preto radšej na menej stupňoch a dlhšie, nech pekne chrumká navrchu a v strede je dobre prepečená, aby sa chute spojili.
S mojím Jurom zjeme ešte teplú “nohu” na posedenie. To je asi najdivnejšia veta, akú som kedy napísala 😀
ryžový nákyp
Na ryžový nákyp reagujú ľudia podobne ako na žemľovku. Blé. To nemám rád. Predstavia si suchú, nedochutenú hmotu ala školská jedáleň spred 20-tich rokov. A to je škoda. Lebo tieto dve jedlá v mojom podaní patria v našej domácnosti k topom. Jurajovi slina vybehne len čo sa zmienim, že som robila nákyp alebo žemľovku. Pointa je maslo. Veľa masla…
350 g ryže (nevymýšľať, žiadna basmati, klasická guľatozrnná, môže byť bio kvalita samozrejme)
1 liter mlieka (netuším, aké by to bolo z náhrady mlieka, ale považujem to za relatívne zdravú mlsku, tak nevymýšľam ani tu)
90 g hnedého cukru
100 g masla
1 vanilkový cukor, troška škoricového cukru/škorice
3 vajcia
2 veľké kompóty
Dám si pomaličky uvariť liter mlieka s 350 g ryže, vanilkovým a škoricovým cukrom. Varím do mäkka, v hrnci s hrubým dnom a pravidelne premiešavam. Ľúbi to škaredo vykypieť a prihorieť, tak na vyhodenie hrnca (vlastná skúsenosť). Takže radšej to majte pod dozorom.
Zatiaľ robím niečo iné. Trebárs polievku.
Uvarenú ryžovú hmotu (všetko mlieko je fuč, ryža mäkká) preložím do veľkej nádoby a nechám mierne vychladnúť. Do ešte teplej ryže vmiešam 100 g zmäknutého masla a tri žĺtky a cukor. Pozor, žĺtky nevmiešavať do horúcej ryže (preto ju nechávame vychladnúť), lebo by sa spravila praženica.
Z bielkov si vyšľahám sneh a jemne ho na záver vmiešam do ryžovej hmoty.
Hotofson.
Vrstvím do maslom vymazanej formy. Polovica ryže je spodná vrstva, potom vrstva kompótu a opäť navrch vrstva ryže. Mám rada kombináciu slivkového a marhuľového kompótu. Ale dobré sú aj višne. Obvykle spotrebujem jeden a pol veľkého zaváraninového pohára.
Šťavu z kompótu uchovám a v malom hrnci ju na silnejšom plameni chvíľku redukujem na výborný sirup. Ak by sa niekomu zdalo málo sladké alebo nebodaj suché, čo pri tomto nákype n.e.h.r.o.z.í.
Nákyp ešte posypem navrchu hnedým a škoricovým cukrom a pečiem na 180 stupňoch cca 40 minút. Radšej viac než menej, aby to bolo poriadne prepečené, zlatavé a strašne dobré.
koláčik ako obláčik
Môj Juraj nemá rád tvaroh. Don´t ask me, aj takí ľudia sú. Takže čízkejkom sa nezavďačím. I čakali sme tuná minule návštevu a v chladničke bolo pol kila maskarpone, čo ako vieme, nie je tvaroh, všakáno. Vydalo z toho na koláčik ako obláčik.
Je to strašne ľahké. V mixérom (najlepšie kuchynským robotom) som rozdrvila 250 g maslových sušienok a zmixovala to so 150 gramami v mirkovlnke roztopeného masla. Natlačila do tortovej formy a uložila do chladničky.
Oddelila som si do dvoch misiek 4 bielky a žĺtky. Biely vyšľahala na tuhý sneh a žĺtky do peny so šiestimi lyžicami cukru a jedným vanilkáčom.
Do peny vmiešala opatrne celé polkilové maskarpone (nič sa nestane, ak dáte 250 g maskarpone a 250 g tvaroh alebo kyslú smotanu alebo whatever, smotanový jogurt…) a zároveň 2 lyžice solamilu. nakoniec jemne, opatrne, pomaly vmiešala vyšľahané bielky.
Je z toho nádherná obláčiková hmota, ktorú som vykydla na pripravený korpus a piekla v rúre na 170 stupňoch cca 40 minút. Vytiahla som nadýchaný zázrak, ktorý vyzeral ako povrch mesiaca, no radosť pozrieť.
Po vychladnutí už len ovocie, ideálne čerstvé, ja som mala mrazené, tak som ho povarila s trochou masla, vanilkového cukru a lyžičou solamilu, spravila sa taká hutnejšia, ovocnejšia, sladšia zmes 😉
perkelt
Perkelt milujem. Variť aj jesť. S haluškami a kyslými uhorkami. Obvykle ho robievam z kuracích pŕs. Ale keďže nám zo starého pňa na záhrade už druhý rok vyrašila hliva, tento je aj hríbový.
Najprv dám variť do stredne veľkého hrnca vodu na prílohu. Necrcám sa s haluškami, lebo sa mi nechce. Zistila som, že keď dobre domäkka uvarím klasickú mrveničku (nájdete ju napríklad v Starom otcovi, proste taká tá cestovina ako tarhoňa, ale strúhaná na strúhadle, domáci style 😉 a na záver do nej vmiešam kus masla, chutí to lepšie ako halušky. Takže keď zovrie voda, osolím ju a vsypem aj pol balíčka mrveničky a nechám pomaly variť, počas celej prípravy perkeltu, aby bola poriadne mäkké, halušková. Priebežne miešam, zvykne sa prichytiť.
Umyjem si kuracie alebo morčacie prsia a nakrájam na kocky. Umyjem si hlivu a nakrájam nadrobno. Nadrobno nakrájam aj tri cibule.
Cibuľu hodím na rozohriaty olej s trochou bravčovej masti a restujem až kým nezačne chytať farbu. Potom pridám hlivu a dobre sprudka restujem, až kým sa nevyparí voda, niekedy znova podlejem a ešte restujem, aby bola takmer polomäkká. Medzitým pridám trochu čierneho korenia, trochu mletej rasce a soli.
Keď je všetka voda vyparená, hliva s cibuľkou pekne syčí a panvica je horúca, pridám mäso a nechám ho zatiahnuť, teda poriadne miešam a nestišujem teplotu. Nepodlievam. Mäso by si malo na začiatku pustiť vlastnú šťavu, je potom chutnejšie. Keď je mäso pekne z každej strany biele a zatiahnuté, prikryjem pokrievkou a stiahnem teplotu. Takto ho nechám, 10-15 minút. Priebežne kontrolujem.
Keď je šťava vyvarená, poprášim bohato červenou paprikou a okamžite podlejem studenou vodou, aby paprika nezhorkla. Opäť prikryjem a dusím poriadne domäkka. Aj ak je to len kuracina, aj tak tomu dám ešte pol hodinu, mám rada, keď sa mäsko takmer rozpadá. Priebežne kontrolujem, občas po troške podlievam.
Medzitým sa uvarila mrvenička. Scedím ju, prelejem rýchlo vlažnou vodou, aby sa trochu oddelila a hneď vmiešam veľký kus masla.
Kyslé uhorky sú k tomu top. Jem to s lyžicou a keby mi to chcel niekto zobrať, tak ho uhryznem 😀
pekáč buchiet
Dobré buchty lekvárové
napiekli sme včera,
keď z tej buchty lekvár spapám,
zostane len diera.
Asi čítam príliš veľa detských básničiek a asi príliš rozmaznávam svojho muža. Kvôli nemu (a vlastnej mlsnosti) sa už roky pokúšam o najlepšie buchty ala školská jedáleň. Také tie nadýchané, s chrumkavým spodkom a ťahavým sladkastým cestom, ktoré vonia po rume, kvasniciach a neviem čom ešte.
Tieto boli zatiaľ najbližšie. Recept od Dita P.
Na úvod musím napísať, že recept som dodržala nenormálne poctivo. Na gram odvážila ingrediencie. Aj preosiala múku. Pre mňa, ktorá pečie a varí od oka je to utrpenie, ale dobré buchty sú alchýmia. Najväčšiu vďaku však skladám kamoške Lenke Rúbalovej Mančíkovej, ktorá stojí za projektom Zdravé pečenie, lebo ma na svojom kurze pečenia kváskového chleba naučila úcte ku kysnutému cestu. K tomu ako s ním narábať.
Zohriala som si 100 ml mlieka (tentokrát som odignorovala pohodlie mikrovlnky a poctivo som vytiahla kastrólik, nechcela som ponechať nič náhode a akosi mám pocit, že v procese pečenia buchiet mikrovlnka nemá miesto)
V teplom mlieku som rozmiešala 1 lyžičku kryštáľového cukru a rozdrobila 20 g kvasníc (polovička balenia), prikryla servítkou a nechala vzísť kvások.
Do veľkej misy som preosiala 500 g hladkej múky, pridala štipku soli a 50 gramov kryštálového cukru.
V strede múky spravila jamku a do nej vliala 60 g rozpusteného masla, jedno žĺtko a vzídený kvások. Od stredu som začala vareškou jemne zmiešavať suché a mokré suroviny a postupne prilievala 200-300 ml teplého mlieka podľa potreby. Pracovala som veľmi opatrne, jemne, len aby sa cesto spojilo. Mlieko treba naozaj pridávať postupne, aby cesto nezostalo riedke a lepivé, potom treba pridávať opäť múku a ťažko sa to vybalansuje.
Doteraz som obvykle v tejto fáze cesto razantne vypracovávala vareškou. Lenka ma však naučila, že je lepšie pristupovať k nemu jemne a v podstate ho len naťahovať a prekladať rukami, aby sa do neho dostal vzduch.
Cesto som teda tentokrát hneď po spojení suchých a mokrých ingrediencií vybrala z misy na pomúčenú dosku a pomaličky, jemne som ho prekladala vždy najprv do stredu ako keby som skladala obálku, potom som ho otočila uzlíkom dole a rukami trochu pootáčala asi ako keby som krútila hlinený hrnček na hrnčiarskom kruhu. Potom som cesto opäť prstami roztiahla do strán a preložila ako obálku. Takto som to párkrát zopakovala, až sa mi zdalo pekne vypracované, robili sa v ňom bubliny, bolo mäkké a nadýchané.
Spracované cesto som vložila do hrubej hlinenej misy, pomúčila na vrchu, prikryla handrou a nechala asi hodinu kysnúť.
Cesto zdvojnásobilo svoj objem, rukami som ho z misy preložila na pomúčenú dosku a už som ho len opatrne, ale razantne vyvaľkala asi na hrúbku jedného centimetra. Nakrájala na asi 6 x 6 centimetrové štvorčeky, na každý dala čajovú lyžičku svojho prvého domáceho slivkového lekváru. Vytvarované buchty som poukladala tesne vedľa seba na maslom vymazaný pekáč a každú ešte dobre potrela rozpusteným maslom, aj po stranách, aby sa buchty nezlepili.
Piekla som 10 minút v rúre vyhriatej na 200 stupňov a potom ešte 15 minút na 180 stupňoch do ružova. Ešte horúce som ich podľa rady Dity P. potrela rumovo-cukrovou vodou (2 lyžice horúcej vody, lyžica cukru a dve lyžice rumu)
Pocukrujem. Podávam so studeným mliekom. Chutia skoro ako z jedálne 😉
moja panenka
Panenku najradšej robím takto a nijak inak, lebo ju robím len občas a keď už, tak takto stojí za to. Chápeme sa, že? Skúšala som ju už aj rôzne marinovať a kadečo, ale proste toto je tá chuť, ktorú chcem od panenky a tohto typu jedla. Klasický mäsovo-zemiakový t.j. tukovo-škrobový orgazmus
Bravčovú panenku umyjem, nakrájam na hrubšie plátky a klasicky rozklepem z oboch strán obrátenou stranou noža
Každý kúsok nasolím, nakorením čiernym korením a máličko, naozaj veľmi máličko potriem horčicou.
V panvici si rozpálim klasický olej s bravčovou masťou, nie veľa, naozaj to nemusí plávať, ale dosť na to, aby sa mäsko mohlo dobre sprudka orestovať, keďže je to minútka, nerobí sa to dlho.
Do rozpáleného tuku nakladiem všetky medailóniky z panenky a sprudka ich orestujem z každej strany, aby sa zatiahli, potom prikryjem pokrievkou a prudko restujem ďalej, takých 10 minút, ale priebežne to pozerám, obraciam. Neznižujem príliš teplotu, aby mäso nezačalo púšťať šťavu a nezačalo sa to dusiť, to by bolo úplne iné jedlo.
Medzitým si nakrájam čerstvé šampióny alebo si zalejem sušené dubáky vrelou vodou a očistím si strúčik cesnaku.
Keď je panenka hotová, teda nie je krvavá, lebo to ja nemusím, ale je prepečená, mäkká, mierne zlatavá, vyberiem ju na tanierik
Neznižujem teplotu a do výpeku po panenke hneď hodím hríby a sprudka ich restujem, pripadne máličko podlejem (ideálna je na to voda z namočených dubákov) a keď sa mi zdajú po pár minútach hotové, teda na panvici nie je žiadna voda, len mäkké hríbiky, pretlačím do toho jeden strúčik cesnaku a hneď prilejem trochu šľahačkovej smotany, tak přiměřeně, nejakých 4-5 lyžíc, aby to nebolo príliš smotanová omáčka, ale len taká hnedastá cesnakovo hríbiková dobrota na poliatie panenky.
Väčšinou k tomu robím dusené zemiaky, moje najobľúbenejšie, len jednoducho udusené na masti v titánovej panvici bez vody, ale s koreninami ako kurkuma a červená paprika, rasca… tak sú proste najlepšie. Tentokrát bola chuť na niečo nezdravejšie, takže boli chrumkavé opekané zemiaky. A bola aj tatarka. Nech nežereme. Teda zožrali sme to, len sa tak za tým zaprášilo. Občas aj takto varím
pondelkové rizoto
Klasika môjho detstva. Pondelkové rizito zo zvyškov víkendového varenia. Šmrncnuté “itáliou”, aj keď milujem aj jedálňovú verziu so strúhaným syrom a kyslými uhorkami 😉
Na oleji dobre orestujem cibuľku (fajná je na toto šalotka) a dva strúčiky natenko nakrájaného cesnaku.
Medzitým si v malej miske zalejem sušené dubáky vriacou vodou.
Keď cibuľka aj cesnak dobre zavoňajú, pridám dubáky, ale ponechám si tú vodu, v ktorej sa máčali.
Hríby dobre sprudka orestujem. Ako vravieval môj starký “vyžiarim” a priebežne ich podlievam vodou, v ktorej sa máčali. Pomedzi to posolím, pridám čierne korenie a mletú rascu, tá sa k hríbom veľmi hodí.
Pridám nakrájanú mrkvu a brokolicu nadrobno. Orestujem, aby pustili chuť. Všetko na relatívne vysokej teplote, ale tak aby nepriháralo.
Pridám na kocky nakrájané zvyšky kuracích pŕs z pečeného kuraťa a šálku umytej ryže.
Kratučko orestujem a podlejem nie veľkým množstvom vody. Keď voda zovrie, pridám jednu kocku nejakého zdravšieho bujónu.
Varím do zmäknutia ryže. Vodu radšej prilievam postupne.
Nakoniec pridám kus masla a jeden pretlačený strúčik cesnaku, čo to celé povýši na veľkú šmakocinu 😉
kokosové guľky
Robila som domáce kokosové mlieko. Úplná blbuvzdornosť Uvariť pohár kokosovej múčky s dvoma pohármi vody. Do kávy ee, ale na kašu alebo do koláčov je výborné. A z uvareného kokosu, teda z vedľajšieho produktu varenia mlieka sa dá tiež niečo napiecť. Alebo nenapiecť. Napríklad takéto nepečené kokosové guľky čo dom dal.
Uvarenú kokosovú hmotu som zmiešala s kokosovým olejom, kakaom, pomletými orieškami a ľanovými semiačkami, nasekanými nasucho opečenými orechami, namočenými hrozienkami a nasekanou horkou čokoládou. Vyformované guľky klasicky vyváľala v kokosovej múčke. Skvelá mlska do práce 😉
Recent Comments