marhuľové gule

Bez tohto jedla si neviem predstaviť leto. Moje najletnejšie, najdomáckejšie, najobľúbenejšie. Marhuľové gule.

Je to prplačka, tak potom v polke práce keď budete mať prsty zalepené od cesta na mňa nenadávajte a bojujte ďalej. Za milú spomienku pri plnom tanieri bohato obliatom maslom a makom vopred ďakujem. A vyžente radšej deti a zvierata z domu, aby nepočuli ako budete nadávať 😉

Inak je to v podstate strašne jednoduché. Uvaríte zemiaky. Nepýtajte sa ma aké. Ešte nikdy som nezháňala špeciálne zemiaky kvôli guliam. Skrátka robím ich z tých, čo mám doma a statočne znášam následky. Lebo tuším záleží od zemiakov ako veľmi to bude lepivé. Neriešte. Pridáte múku a dáte to.

Takže čojaviem, 5 väčších zemiakov očistím, nakrájam nadrobno a rozvarím v mierne osolenej vode úplne do mäkka. 

Nechám vychladnúť a takmer vychladnuté roztlačím na kašu.

Vykydnem na dosku na pečenie a postupne zapracujem hladkú múku až kým z toho nevznikne vláčne, nelepivé cesto. Pojme to fakt dosť múky, ale treba byť opatrný. Najväčšie umenie je trafiť tú konzistenciu, aby sa nerozvárali a držali pokope, ale aby neboli tvrdé, múčne. Určite sú lepšie nadýchané a hodvábne mäkkučké, preto s múkou opatrne. Ja obvykle skúsim uvariť prvú dávku a keď sa rozvárajú, pridávam múku. Posledná várka je vždy the best

Keď má cesto podľa mňa správnu konzistenciu, rozdelím si ho na 3-4 časti a jednu z nich rozváľam na bohato pomúčenej doske na asi pol centimetra hrubý plát.

Vykrajujem malé krúžky a do nich balím štvrťky marhúľ, lebo proste také malinké marhule, aby sa dali obaliť celé obvykle neviem kúpiť. Toto je strašná piplačka, cesto sa dosť lepí, ale tu treba zabojovať. 

Medzitým si nechám vo veľkom hrnci zovrieť vodu a keď vrie, už aj odváram prvú dávku, teda asi 6 gúľ naraz, viac nie.

Gule treba fakt poctivo uvariť. Najprv vyplávajú na hladinu, ale to ešte nie sú hotové. Po vyplávaní ich treba variť ešte aspoň 5-10 minút v závislosti od hrúbky cesta, kvality zemiakov. Skúste jednu vytiahnuť, rozrezať a ochutnať. Nesmie byť mazľavá, lepivá.

Postupne odvarím všetky gule, čojaviem, 20-25 kúskov. Ak vám zvýši cesto a vám sa už nechce crcať s guľami alebo je príliš lepivé, spravte šúľance.

Gule vyberám podberákom a opatrne prekladám do vopred pripravenej misy s veľkým kusom masla. Moja najobľúbenejšia časť je jemne nimi v tej mise pohrkať, aby sa obalili maslom. Tak ma to naučila moja mamina. Nech vás ani nenapadne hrabať sa v nich lyžicou alebo varechou, majú byť také jemné, že by ste ich tým rozpučili.

No a potom sa už len melie mak alebo orechy, bohato sa zasýpa, zalieva ďalším roztopeným masielkom a všakovako inak sa obveseľuje.

Užite si ich 😉

P.S.: Z vody, ktorá vám zostala po varení gúľ je skvelá cesnačka. Dajte do nej ešte uvariť zopár nakrájaných zemiakov, mierne zahustite paprikovou zásmažkou a pretlačte cesnak. Mňám

štrúdľa

Možno si pamätáte, ako som tu raz písala, že je veľa dobrých jedál na svete a potom je pečené kura. A to je najlepšie jedlo na svete. Tak je aj veľa dobrých koláčov na svete. A potom je štrúdľa. Jablková s orechami a veľa veľa masielkom. Aj keď sa štrúdľa takmer nedá pokaziť, dá sa spraviť tak, že si poviete “toto je najlepší koláč na svete”. A takto ju robím ja:

Lístkové cesto (moja skúsenosť hovorí, že čím lacnejšie, tým chutnejšie, zatiaľ top je billácke clever cesto, fakt že hej. Hlavne nekupujte tie akoby už vyvaľkané na pečiacom papieri, sú hrubé a nie sú chutné)

4 veľké jablká

Maslo (aspoň trištvrťku malej kocky alebo aj celú 😉

Za veľkú hrsť vlašských orechov, trochu hnedého a trochu škoricového cukru, trošku múky na posypanie dosky, jedno vajíčko na potretie

Rozpustím si maslo (buď v randlíčku na sporáku alebo ak som lenivá, tak v mikrovlnke) a na panvičke si nasucho opečiem vlašské orechy ž kým nezačnú voňať a potom sa také opečené a krehké ľahko dajú nasekať nožom na drobno (môžete ich aj zomlieť mixérom, ale mne sa ho nikdy nechce vyťahovať). Každopádne opečené majú asi tak 100krát lepšiu chuť a ja mám rada, keď v štrúdli prechrumknem aj také väčšie kúsky orechov.

Rozvaľkám si lístkové cesto na pomúčenej doske úplne natenúčko. Štrúdľa má chutiť ako jabĺčka a orechy a maslo, nie ako cesto, cesto to má len držať pokope.

Rozvaľkané cesto bohato a rovnomerne pokvapkám väčšou časťou roztopeného masla a veľkoryso posypem hnedým cukrom a posekanými orechami. Po celej ploche cesta rozprestriem nahrubo nastrúhané jablká a opäť ich štedro zasypem hnedým a škoricovým cukrom a polejem zvyškom masla.

Opatrne stočím a prenesiem na plech s pečiacim papierom. U nás sa štrúdľa vždy ohýnala do tvaru podkovy a hovorilo sa jej “noha”. Mamka robila vždy dve “nohy” makovo-višňové a dve “nohy” orechové.

Potriem roztrepaným vajkom, hlavne spoje, aby sa pri pečení nerozišla a pečiem v rúre vyhriatej na 200° cca 30 minút, po cca 10-15 minútach minútach stiahnem teplotu na 180°, aby sa pomaličky a dobre prepiekla. Nie je nič horšie, ako keď je vnútri štrúdľa nedopečená. Preto radšej na menej stupňoch a dlhšie, nech pekne chrumká navrchu a v strede je dobre prepečená, aby sa chute spojili.

S mojím Jurom zjeme ešte teplú “nohu” na posedenie. To je asi najdivnejšia veta, akú som kedy napísala 😀

ryžový nákyp

Na ryžový nákyp reagujú ľudia podobne ako na žemľovku. Blé. To nemám rád. Predstavia si suchú, nedochutenú hmotu ala školská jedáleň spred 20-tich rokov. A to je škoda. Lebo tieto dve jedlá v mojom podaní patria v našej domácnosti k topom. Jurajovi slina vybehne len čo sa zmienim, že som robila nákyp alebo žemľovku. Pointa je maslo. Veľa masla…

350 g ryže (nevymýšľať, žiadna basmati, klasická guľatozrnná, môže byť bio kvalita samozrejme)

1 liter mlieka (netuším, aké by to bolo z náhrady mlieka, ale považujem to za relatívne zdravú mlsku, tak nevymýšľam ani tu)

90 g hnedého cukru

100 g masla

1 vanilkový cukor, troška škoricového cukru/škorice

3 vajcia

2 veľké kompóty

Dám si pomaličky uvariť liter mlieka s 350 g ryže, vanilkovým a škoricovým cukrom. Varím do mäkka, v hrnci s hrubým dnom a pravidelne premiešavam. Ľúbi to škaredo vykypieť a prihorieť, tak na vyhodenie hrnca (vlastná skúsenosť). Takže radšej to majte pod dozorom.

Zatiaľ robím niečo iné. Trebárs polievku.

Uvarenú ryžovú hmotu (všetko mlieko je fuč, ryža mäkká) preložím do veľkej nádoby a nechám mierne vychladnúť. Do ešte teplej ryže vmiešam 100 g zmäknutého masla a tri žĺtky a cukor. Pozor, žĺtky nevmiešavať do horúcej ryže (preto ju nechávame vychladnúť), lebo by sa spravila praženica.

Z bielkov si vyšľahám sneh a jemne ho na záver vmiešam do ryžovej hmoty.

Hotofson.

Vrstvím do maslom vymazanej formy. Polovica ryže je spodná vrstva, potom vrstva kompótu a opäť navrch vrstva ryže. Mám rada kombináciu slivkového a marhuľového kompótu. Ale dobré sú aj višne. Obvykle spotrebujem jeden a pol veľkého zaváraninového pohára.

Šťavu z kompótu uchovám a v malom hrnci ju na silnejšom plameni chvíľku redukujem na výborný sirup. Ak by sa niekomu zdalo málo sladké alebo nebodaj suché, čo pri tomto nákype n.e.h.r.o.z.í.

Nákyp ešte posypem navrchu hnedým a škoricovým cukrom a pečiem na 180 stupňoch cca 40 minút. Radšej viac než menej, aby to bolo poriadne prepečené, zlatavé a strašne dobré.

koláčik ako obláčik

Môj Juraj nemá rád tvaroh. Don´t ask me, aj takí ľudia sú. Takže čízkejkom sa nezavďačím. I čakali sme tuná minule návštevu a v chladničke bolo pol kila maskarpone, čo ako vieme, nie je tvaroh, všakáno. Vydalo z toho na koláčik ako obláčik.

Je to strašne ľahké. V mixérom (najlepšie kuchynským robotom) som rozdrvila 250 g maslových sušienok a zmixovala to so 150 gramami v mirkovlnke roztopeného masla. Natlačila do tortovej formy a uložila do chladničky. 

Oddelila som si do dvoch misiek 4 bielky a žĺtky. Biely vyšľahala na tuhý sneh a žĺtky do peny so šiestimi lyžicami cukru a jedným vanilkáčom.

Do peny vmiešala opatrne celé polkilové maskarpone (nič sa nestane, ak dáte 250 g maskarpone a 250 g tvaroh alebo kyslú smotanu alebo whatever, smotanový jogurt…) a zároveň 2 lyžice solamilu. nakoniec jemne, opatrne, pomaly vmiešala vyšľahané bielky.

Je z toho nádherná obláčiková hmota, ktorú som vykydla na pripravený korpus a piekla v rúre na 170 stupňoch cca 40 minút. Vytiahla som nadýchaný zázrak, ktorý vyzeral ako povrch mesiaca, no radosť pozrieť. 

Po vychladnutí už len ovocie, ideálne čerstvé, ja som mala mrazené, tak som ho povarila s trochou masla, vanilkového cukru a lyžičou solamilu, spravila sa taká hutnejšia, ovocnejšia, sladšia zmes 😉

pekáč buchiet

Dobré buchty lekvárové

napiekli sme včera,

keď z tej buchty lekvár spapám,

zostane len diera.

Asi čítam príliš veľa detských básničiek a asi príliš rozmaznávam svojho muža. Kvôli nemu (a vlastnej mlsnosti) sa už roky pokúšam o najlepšie buchty ala školská jedáleň. Také tie nadýchané, s chrumkavým spodkom a ťahavým sladkastým cestom, ktoré vonia po rume, kvasniciach a neviem čom ešte. 

Tieto boli zatiaľ najbližšie. Recept od Dita P.

Na úvod musím napísať, že recept som dodržala nenormálne poctivo. Na gram odvážila ingrediencie. Aj preosiala múku. Pre mňa, ktorá pečie a varí od oka je to utrpenie, ale dobré buchty sú alchýmia. Najväčšiu vďaku však skladám kamoške Lenke Rúbalovej Mančíkovej, ktorá stojí za projektom Zdravé pečenie, lebo ma na svojom kurze pečenia kváskového chleba naučila úcte ku kysnutému cestu. K tomu ako s ním narábať.

Zohriala som si 100 ml mlieka (tentokrát som odignorovala pohodlie mikrovlnky a poctivo som vytiahla kastrólik, nechcela som ponechať nič náhode a akosi mám pocit, že v procese pečenia buchiet mikrovlnka nemá miesto)

V teplom mlieku som rozmiešala 1 lyžičku kryštáľového cukru a rozdrobila 20 g kvasníc (polovička balenia), prikryla servítkou a nechala vzísť kvások.

Do veľkej misy som preosiala 500 g hladkej múky, pridala štipku soli a 50 gramov kryštálového cukru.

V strede múky spravila jamku a do nej vliala 60 g rozpusteného masla, jedno žĺtko a vzídený kvások. Od stredu som začala vareškou jemne zmiešavať suché a mokré suroviny a postupne prilievala 200-300 ml teplého mlieka podľa potreby. Pracovala som veľmi opatrne, jemne, len aby sa cesto spojilo. Mlieko treba naozaj pridávať postupne, aby cesto nezostalo riedke a lepivé, potom treba pridávať opäť múku a ťažko sa to vybalansuje.

Doteraz som obvykle v tejto fáze cesto razantne vypracovávala vareškou. Lenka ma však naučila, že je lepšie pristupovať k nemu jemne a v podstate ho len naťahovať a prekladať rukami, aby sa do neho dostal vzduch.

Cesto som teda tentokrát hneď po spojení suchých a mokrých ingrediencií vybrala z misy na pomúčenú dosku a pomaličky, jemne som ho prekladala vždy najprv do stredu ako keby som skladala obálku, potom som ho otočila uzlíkom dole a rukami trochu pootáčala asi ako keby som krútila hlinený hrnček na hrnčiarskom kruhu. Potom som cesto opäť prstami roztiahla do strán a preložila ako obálku. Takto som to párkrát zopakovala, až sa mi zdalo pekne vypracované, robili sa v ňom bubliny, bolo mäkké a nadýchané. 

Spracované cesto som vložila do hrubej hlinenej misy, pomúčila na vrchu, prikryla handrou a nechala asi hodinu kysnúť.

Cesto zdvojnásobilo svoj objem, rukami som ho z misy preložila na pomúčenú dosku a už som ho len opatrne, ale razantne vyvaľkala asi na hrúbku jedného centimetra. Nakrájala na asi 6 x 6 centimetrové štvorčeky, na každý dala čajovú lyžičku svojho prvého domáceho slivkového lekváru. Vytvarované buchty som poukladala tesne vedľa seba na maslom vymazaný pekáč a každú ešte dobre potrela rozpusteným maslom, aj po stranách, aby sa buchty nezlepili. 

Piekla som 10 minút v rúre vyhriatej na 200 stupňov a potom ešte 15 minút na 180 stupňoch do ružova. Ešte horúce som ich podľa rady Dity P. potrela rumovo-cukrovou vodou (2 lyžice horúcej vody, lyžica cukru a dve lyžice rumu)

Pocukrujem. Podávam so studeným mliekom. Chutia skoro ako z jedálne 😉

kokosové guľky

Robila som domáce kokosové mlieko. Úplná blbuvzdornosť Uvariť pohár kokosovej múčky s dvoma pohármi vody. Do kávy ee, ale na kašu alebo do koláčov je výborné. A z uvareného kokosu, teda z vedľajšieho produktu varenia mlieka sa dá tiež niečo napiecť. Alebo nenapiecť. Napríklad takéto nepečené kokosové guľky čo dom dal.

Uvarenú kokosovú hmotu som zmiešala s kokosovým olejom, kakaom, pomletými orieškami a ľanovými semiačkami, nasekanými nasucho opečenými orechami, namočenými hrozienkami a nasekanou horkou čokoládou. Vyformované guľky klasicky vyváľala v kokosovej múčke. Skvelá mlska do práce 😉

banana bread

Je málo tak dobrých a pritom tak jednoduchých vecí ako banana bread. Ideálna, hutná a chutná mlska na chladnejšie dni. Všetko sa nahádže do jednej misy, nič sa nešľahá, len sa to upečie a vydrží to dlho, ak sa to hneď nezje 😉 Dá sa robiť klasická, aj ultra zdravá verzia. Takto ho robím ja:

Klasická verzia:

Na úvod si pripravím moju “veveričiu zmes”, ktorú s obľubou používam do cookies, bábovky, kamkoľvek treba: opečiem si na sucho na panvici hrsť orieškov (aké práve doma mám, dobrá kombinácia sú vlašské a lieskovce) a posekám ich na väčšie kúsky, namočím si hrozienka do horúcej vody s citrónovou šťavou, na menšie kúsky posekám polovicu klasickej čokolády na varenie (chuťovo sa mi osvedčila ako najlepšia, nikdy nepoužívam do pečenia mliečnu, ani extra kvalitnú horkú, nem dobre 😉

200 g polohrubej múky zmiešam s 2 lyžičkami prášku do pečiva.

Vo veľkej mise zmiešam 100 g mäkkého masla, 75 g cukru, 2 zrelé roztlačené banány, 2 lyžice medu a 2 vajíčka. Dobre to ide vidličkou. A primiešam múku s kypriacim práškom, nasekané oriešky, čokoládu a scedené hrozienka. Vznikne hutné cesto, ktoré ale pekne steká z varechy.

Pečiem na 180 stupňoch, cca 45 minút, pichám paličkou, či je už hotovo. Je to strašne, strašne dobré 😉

Zdravá verzia:

Veveričou zmesou začínam aj tu, občas ju obohatím o sezamové alebo ľanové semiačka.

150 g pohánkovej múky zmiešam s 2 lyžičkami zdravšej verzie prášku do pečiva (veľmi sa mi osvedčila pri pečení pohánková múka, je bezlepková, pečie sa ňou dobre, nemá výraznú pachuť, aspoň pre mňa a stačí jej menej, lebo je suchšia)

V miske zmiešam 3 veľké lyžice kokosového tuku, 3 lyžice medu (agáve sirup… whatever), 2 zrelé vidličkou roztlačené banány, 2 vajíčka a 3 lyžice kokosovej múčky (posledne som napríklad dávala scedený uvarený kokos, ktorý mi zostal po príprave domáceho kokosového mlieka). Primiešam múku s kypriacim práškom, veveričiu zmes a pečiem rovnako pri 180 stupňoch cca 45 minút. Je to strašne zdravé a strašne dobré 😉

Inak toto je podľa mňa koláč, ktorý sa nedá pokaziť. Skúste 😉

najzdravší koláč, aký som kedy robila

Toto je posledný kus najzdravšieho koláča, aký som kedy robila. Bol fakt dobrý. Voňal ako Vianoce. A dopriavala som si ho pokojom na duši. Všetky nezdravé veci nahradili zdravé dobroty. Je to v podstate klasický koláč na plech (Česi to volajú “buchta”), kde nahradíte všetko, čo sa nahradiť dá zdravšou alternatívou. Maslo kokosovým olejom. Múku mletými orechami, ľanovým semiačkom a kokosovou múčkou. Mlieko kokosovým mliekom. A vajíčko tam veru ide. Recept mám z knihy Sladkosti bez výčitiek.

Každopádne to vyskúšajte, pomer ingrediencií už nejak trafíte (jeden kokosák, dve vajká, po sto gramoch každej suchej ingrediencie…). Spravte ho večer a ráno máte dokonalú dobrotu na raňajky, do práce ku káve, hocikedy poteší a povzbudí. Odporúčam povýšiť ho pridaním kúskov nalámanej čokolády 😉

zdravodobrý slivkový páj

Moja suseda Lenka má blog o pečení, ktorého názov mi je veľmi sympatický – Koláče bez práce. Dlho som sa chystala na niečo z jej repertoáru, musím sa však priznať, že pokiaľ v koláči nie je hora masla, tona cukru a riadne múky, nepovažujem ho za delikatesu hodnú hriechu. U nás na družstve však predávajú slivky a tak som skúsila jej slivkový páj. A keďže do cesta som dala opečené lieskovce, ktoré som tak úplne nerozomlela a v hotovom koláčiku skvele chrúmali pod zubami, a keďže Lenka vie piecť zdravo, chutne a bez práce, koláč je zjedený a idem urobiť ďalší. Jedla som ho s pokojným svedomím na raňajky, po obede, aj na večeru. Neviem, či to tak bolo myslené, ale ja som šťastná