pečené kura s ryžu a kompótom
Je veľa dobrých jedál. A potom je “pečené kura s ryžu a kompótom”. A to je najlepšie jedlo na svete. Aspoň podľa mňa. Varím kadečo a mám rada nové chute. Ale vždy, keď doma jeme pečené kura, povieme si, že nie je lepšieho jedla.
Ja ho robím v titánovej panvici priamo na sporáku. Zdá sa mi šťavnatejšie. Ale samozrejme dobré je aj klasicky pečené v rúre.
Neosvedčilo sa mi pečenie celého kuraťa. Nikdy nie je prepečené tak ako si predstavujem. Teda, že mäsko odpadáva od kosti. Najčastejšie pečiem stehná. Ak porcujem celé kura, niekedy upečiem aj prsia s kožou. Zvyšok, vrátane krídel, použijem na vývar.
Mäso umyjem, nasolím a vložím do panvice/pekáča/ jánskej misy, whatever. Do titánovej panvice ho kladiem kožou dole, aby sa mi prichytila pekne do chrumkava.
Na kura nedávam nič okrem soli a masla. Ak je domáce, chcem zachovať dobrú chuť mäska a neprebíjať ju koreninami. Takže ho pekne poobkladám plátkami masla a mierne podlejem vodou, aby sa neprichytilo.
Vypeckujem horák alebo rúru a mäsko nechám, aby sa “rozfofrovalo”, ako sa tomu hovorilo u nás doma 😉
Potom stiahnem na miernu teplotu (horák pokojne na dvojku, trojku) a nechám mierne piecť, aby si pod pokrievkou v titánovej panvici pustilo veľa vlastnej šťavy. A môžem na to pokojne na 30-40 minút zabudnúť.
Po takomto čase je obvykle mäsko mäkké, ale radšej ho skontrolujem, prípadne prevrátim a osobne nechám robiť ešte o 15 minút dlhšie, aby sa naozaj rozpadalo.
Na posledných 5-10 minút vypeckujem zase horák na vyššiu teplotu a mäsko nechám otočené dole kožou pripiecť finálne do chrumkava.
Takto mám šťavnaté, nevysušené, dokonale upečené kura s pripečenou slankavou kožičkou. A to je o čo tu ide 😉
Najlepšie jedlo na svete, teda “Kura s ryžu a kompótom” sa musí jesť s ryžou a domácim marhuľovým kompótom. Inak to nie je ono. A kompót musí byť na jednom tanieri s ryžu, aby sa to zmňamňalo dokopy aj “ze ščavu”. Chápeme sa 😉
A ešte u mojich svokrovcov, keď sa toto jedlo podáva, sa vždy musí povedať historka “oharky kukure”, lebo raz si u nich niekto pýtal k tomuto jedlu uhorky a niekto iný povedal, že “oharky ku kure?” a babka rozumeli, že “oharky kukure” a stále sa všetkých vypytovali, že čo sú to tie “kukure?”.
Chápeme sa, že? 😉
zdravodobrý slivkový páj
Moja suseda Lenka má blog o pečení, ktorého názov mi je veľmi sympatický – Koláče bez práce. Dlho som sa chystala na niečo z jej repertoáru, musím sa však priznať, že pokiaľ v koláči nie je hora masla, tona cukru a riadne múky, nepovažujem ho za delikatesu hodnú hriechu. U nás na družstve však predávajú slivky a tak som skúsila jej slivkový páj. A keďže do cesta som dala opečené lieskovce, ktoré som tak úplne nerozomlela a v hotovom koláčiku skvele chrúmali pod zubami, a keďže Lenka vie piecť zdravo, chutne a bez práce, koláč je zjedený a idem urobiť ďalší. Jedla som ho s pokojným svedomím na raňajky, po obede, aj na večeru. Neviem, či to tak bolo myslené, ale ja som šťastná 
naložila som
Naložila som hermelín. Zjedol sa na posedenie. Len ak by ste zabudli, že aj táto lahôdka sa dá spraviť doma. Nejdem ani dávať recept. Každý podľa svojej chuti. Oplatí sa nájsť menší pohár, aby ste neminuli veľa oleja. A kúpiť kvalitnejšie syry. Ale veď to je vám jasné. Tak si naložte “hermajs” a vyložte nohy 😉
Recent Comments