koláčik ako obláčik
Môj Juraj nemá rád tvaroh. Don´t ask me, aj takí ľudia sú. Takže čízkejkom sa nezavďačím. I čakali sme tuná minule návštevu a v chladničke bolo pol kila maskarpone, čo ako vieme, nie je tvaroh, všakáno. Vydalo z toho na koláčik ako obláčik.
Je to strašne ľahké. V mixérom (najlepšie kuchynským robotom) som rozdrvila 250 g maslových sušienok a zmixovala to so 150 gramami v mirkovlnke roztopeného masla. Natlačila do tortovej formy a uložila do chladničky.
Oddelila som si do dvoch misiek 4 bielky a žĺtky. Biely vyšľahala na tuhý sneh a žĺtky do peny so šiestimi lyžicami cukru a jedným vanilkáčom.
Do peny vmiešala opatrne celé polkilové maskarpone (nič sa nestane, ak dáte 250 g maskarpone a 250 g tvaroh alebo kyslú smotanu alebo whatever, smotanový jogurt…) a zároveň 2 lyžice solamilu. nakoniec jemne, opatrne, pomaly vmiešala vyšľahané bielky.
Je z toho nádherná obláčiková hmota, ktorú som vykydla na pripravený korpus a piekla v rúre na 170 stupňoch cca 40 minút. Vytiahla som nadýchaný zázrak, ktorý vyzeral ako povrch mesiaca, no radosť pozrieť.
Po vychladnutí už len ovocie, ideálne čerstvé, ja som mala mrazené, tak som ho povarila s trochou masla, vanilkového cukru a lyžičou solamilu, spravila sa taká hutnejšia, ovocnejšia, sladšia zmes 😉
perkelt
Perkelt milujem. Variť aj jesť. S haluškami a kyslými uhorkami. Obvykle ho robievam z kuracích pŕs. Ale keďže nám zo starého pňa na záhrade už druhý rok vyrašila hliva, tento je aj hríbový.
Najprv dám variť do stredne veľkého hrnca vodu na prílohu. Necrcám sa s haluškami, lebo sa mi nechce. Zistila som, že keď dobre domäkka uvarím klasickú mrveničku (nájdete ju napríklad v Starom otcovi, proste taká tá cestovina ako tarhoňa, ale strúhaná na strúhadle, domáci style 😉 a na záver do nej vmiešam kus masla, chutí to lepšie ako halušky. Takže keď zovrie voda, osolím ju a vsypem aj pol balíčka mrveničky a nechám pomaly variť, počas celej prípravy perkeltu, aby bola poriadne mäkké, halušková. Priebežne miešam, zvykne sa prichytiť.
Umyjem si kuracie alebo morčacie prsia a nakrájam na kocky. Umyjem si hlivu a nakrájam nadrobno. Nadrobno nakrájam aj tri cibule.
Cibuľu hodím na rozohriaty olej s trochou bravčovej masti a restujem až kým nezačne chytať farbu. Potom pridám hlivu a dobre sprudka restujem, až kým sa nevyparí voda, niekedy znova podlejem a ešte restujem, aby bola takmer polomäkká. Medzitým pridám trochu čierneho korenia, trochu mletej rasce a soli.
Keď je všetka voda vyparená, hliva s cibuľkou pekne syčí a panvica je horúca, pridám mäso a nechám ho zatiahnuť, teda poriadne miešam a nestišujem teplotu. Nepodlievam. Mäso by si malo na začiatku pustiť vlastnú šťavu, je potom chutnejšie. Keď je mäso pekne z každej strany biele a zatiahnuté, prikryjem pokrievkou a stiahnem teplotu. Takto ho nechám, 10-15 minút. Priebežne kontrolujem.
Keď je šťava vyvarená, poprášim bohato červenou paprikou a okamžite podlejem studenou vodou, aby paprika nezhorkla. Opäť prikryjem a dusím poriadne domäkka. Aj ak je to len kuracina, aj tak tomu dám ešte pol hodinu, mám rada, keď sa mäsko takmer rozpadá. Priebežne kontrolujem, občas po troške podlievam.
Medzitým sa uvarila mrvenička. Scedím ju, prelejem rýchlo vlažnou vodou, aby sa trochu oddelila a hneď vmiešam veľký kus masla.
Kyslé uhorky sú k tomu top. Jem to s lyžicou a keby mi to chcel niekto zobrať, tak ho uhryznem 😀
pekáč buchiet
Dobré buchty lekvárové
napiekli sme včera,
keď z tej buchty lekvár spapám,
zostane len diera.
Asi čítam príliš veľa detských básničiek a asi príliš rozmaznávam svojho muža. Kvôli nemu (a vlastnej mlsnosti) sa už roky pokúšam o najlepšie buchty ala školská jedáleň. Také tie nadýchané, s chrumkavým spodkom a ťahavým sladkastým cestom, ktoré vonia po rume, kvasniciach a neviem čom ešte.
Tieto boli zatiaľ najbližšie. Recept od Dita P.
Na úvod musím napísať, že recept som dodržala nenormálne poctivo. Na gram odvážila ingrediencie. Aj preosiala múku. Pre mňa, ktorá pečie a varí od oka je to utrpenie, ale dobré buchty sú alchýmia. Najväčšiu vďaku však skladám kamoške Lenke Rúbalovej Mančíkovej, ktorá stojí za projektom Zdravé pečenie, lebo ma na svojom kurze pečenia kváskového chleba naučila úcte ku kysnutému cestu. K tomu ako s ním narábať.
Zohriala som si 100 ml mlieka (tentokrát som odignorovala pohodlie mikrovlnky a poctivo som vytiahla kastrólik, nechcela som ponechať nič náhode a akosi mám pocit, že v procese pečenia buchiet mikrovlnka nemá miesto)
V teplom mlieku som rozmiešala 1 lyžičku kryštáľového cukru a rozdrobila 20 g kvasníc (polovička balenia), prikryla servítkou a nechala vzísť kvások.
Do veľkej misy som preosiala 500 g hladkej múky, pridala štipku soli a 50 gramov kryštálového cukru.
V strede múky spravila jamku a do nej vliala 60 g rozpusteného masla, jedno žĺtko a vzídený kvások. Od stredu som začala vareškou jemne zmiešavať suché a mokré suroviny a postupne prilievala 200-300 ml teplého mlieka podľa potreby. Pracovala som veľmi opatrne, jemne, len aby sa cesto spojilo. Mlieko treba naozaj pridávať postupne, aby cesto nezostalo riedke a lepivé, potom treba pridávať opäť múku a ťažko sa to vybalansuje.
Doteraz som obvykle v tejto fáze cesto razantne vypracovávala vareškou. Lenka ma však naučila, že je lepšie pristupovať k nemu jemne a v podstate ho len naťahovať a prekladať rukami, aby sa do neho dostal vzduch.
Cesto som teda tentokrát hneď po spojení suchých a mokrých ingrediencií vybrala z misy na pomúčenú dosku a pomaličky, jemne som ho prekladala vždy najprv do stredu ako keby som skladala obálku, potom som ho otočila uzlíkom dole a rukami trochu pootáčala asi ako keby som krútila hlinený hrnček na hrnčiarskom kruhu. Potom som cesto opäť prstami roztiahla do strán a preložila ako obálku. Takto som to párkrát zopakovala, až sa mi zdalo pekne vypracované, robili sa v ňom bubliny, bolo mäkké a nadýchané.
Spracované cesto som vložila do hrubej hlinenej misy, pomúčila na vrchu, prikryla handrou a nechala asi hodinu kysnúť.
Cesto zdvojnásobilo svoj objem, rukami som ho z misy preložila na pomúčenú dosku a už som ho len opatrne, ale razantne vyvaľkala asi na hrúbku jedného centimetra. Nakrájala na asi 6 x 6 centimetrové štvorčeky, na každý dala čajovú lyžičku svojho prvého domáceho slivkového lekváru. Vytvarované buchty som poukladala tesne vedľa seba na maslom vymazaný pekáč a každú ešte dobre potrela rozpusteným maslom, aj po stranách, aby sa buchty nezlepili.
Piekla som 10 minút v rúre vyhriatej na 200 stupňov a potom ešte 15 minút na 180 stupňoch do ružova. Ešte horúce som ich podľa rady Dity P. potrela rumovo-cukrovou vodou (2 lyžice horúcej vody, lyžica cukru a dve lyžice rumu)
Pocukrujem. Podávam so studeným mliekom. Chutia skoro ako z jedálne 😉
moja panenka
Panenku najradšej robím takto a nijak inak, lebo ju robím len občas a keď už, tak takto stojí za to. Chápeme sa, že? Skúšala som ju už aj rôzne marinovať a kadečo, ale proste toto je tá chuť, ktorú chcem od panenky a tohto typu jedla. Klasický mäsovo-zemiakový t.j. tukovo-škrobový orgazmus
Bravčovú panenku umyjem, nakrájam na hrubšie plátky a klasicky rozklepem z oboch strán obrátenou stranou noža
Každý kúsok nasolím, nakorením čiernym korením a máličko, naozaj veľmi máličko potriem horčicou.
V panvici si rozpálim klasický olej s bravčovou masťou, nie veľa, naozaj to nemusí plávať, ale dosť na to, aby sa mäsko mohlo dobre sprudka orestovať, keďže je to minútka, nerobí sa to dlho.
Do rozpáleného tuku nakladiem všetky medailóniky z panenky a sprudka ich orestujem z každej strany, aby sa zatiahli, potom prikryjem pokrievkou a prudko restujem ďalej, takých 10 minút, ale priebežne to pozerám, obraciam. Neznižujem príliš teplotu, aby mäso nezačalo púšťať šťavu a nezačalo sa to dusiť, to by bolo úplne iné jedlo.
Medzitým si nakrájam čerstvé šampióny alebo si zalejem sušené dubáky vrelou vodou a očistím si strúčik cesnaku.
Keď je panenka hotová, teda nie je krvavá, lebo to ja nemusím, ale je prepečená, mäkká, mierne zlatavá, vyberiem ju na tanierik
Neznižujem teplotu a do výpeku po panenke hneď hodím hríby a sprudka ich restujem, pripadne máličko podlejem (ideálna je na to voda z namočených dubákov) a keď sa mi zdajú po pár minútach hotové, teda na panvici nie je žiadna voda, len mäkké hríbiky, pretlačím do toho jeden strúčik cesnaku a hneď prilejem trochu šľahačkovej smotany, tak přiměřeně, nejakých 4-5 lyžíc, aby to nebolo príliš smotanová omáčka, ale len taká hnedastá cesnakovo hríbiková dobrota na poliatie panenky.
Väčšinou k tomu robím dusené zemiaky, moje najobľúbenejšie, len jednoducho udusené na masti v titánovej panvici bez vody, ale s koreninami ako kurkuma a červená paprika, rasca… tak sú proste najlepšie. Tentokrát bola chuť na niečo nezdravejšie, takže boli chrumkavé opekané zemiaky. A bola aj tatarka. Nech nežereme. Teda zožrali sme to, len sa tak za tým zaprášilo. Občas aj takto varím 
Recent Comments