perkelt

Perkelt milujem. Variť aj jesť. S haluškami a kyslými uhorkami. Obvykle ho robievam z kuracích pŕs. Ale keďže nám zo starého pňa na záhrade už druhý rok vyrašila hliva, tento je aj hríbový.

Najprv dám variť do stredne veľkého hrnca vodu na prílohu. Necrcám sa s haluškami, lebo sa mi nechce. Zistila som, že keď dobre domäkka uvarím klasickú mrveničku (nájdete ju napríklad v Starom otcovi, proste taká tá cestovina ako tarhoňa, ale strúhaná na strúhadle, domáci style 😉 a na záver do nej vmiešam kus masla, chutí to lepšie ako halušky. Takže keď zovrie voda, osolím ju a vsypem aj pol balíčka mrveničky a nechám pomaly variť, počas celej prípravy perkeltu, aby bola poriadne mäkké, halušková. Priebežne miešam, zvykne sa prichytiť.

Umyjem si kuracie alebo morčacie prsia a nakrájam na kocky. Umyjem si hlivu a nakrájam nadrobno. Nadrobno nakrájam aj tri cibule.

Cibuľu hodím na rozohriaty olej s trochou bravčovej masti a restujem až kým nezačne chytať farbu. Potom pridám hlivu a dobre sprudka restujem, až kým sa nevyparí voda, niekedy znova podlejem a ešte restujem, aby bola takmer polomäkká. Medzitým pridám trochu čierneho korenia, trochu mletej rasce a soli.

Keď je všetka voda vyparená, hliva s cibuľkou pekne syčí a panvica je horúca, pridám mäso a nechám ho zatiahnuť, teda poriadne miešam a nestišujem teplotu. Nepodlievam. Mäso by si malo na začiatku pustiť vlastnú šťavu, je potom chutnejšie. Keď je mäso pekne z každej strany biele a zatiahnuté, prikryjem pokrievkou a stiahnem teplotu. Takto ho nechám, 10-15 minút. Priebežne kontrolujem.

Keď je šťava vyvarená, poprášim bohato červenou paprikou a okamžite podlejem studenou vodou, aby paprika nezhorkla. Opäť prikryjem a dusím poriadne domäkka. Aj ak je to len kuracina, aj tak tomu dám ešte pol hodinu, mám rada, keď sa mäsko takmer rozpadá. Priebežne kontrolujem, občas po troške podlievam.

Medzitým sa uvarila mrvenička. Scedím ju, prelejem rýchlo vlažnou vodou, aby sa trochu oddelila a hneď vmiešam veľký kus masla.

Kyslé uhorky sú k tomu top. Jem to s lyžicou a keby mi to chcel niekto zobrať, tak ho uhryznem 😀

moja panenka

Panenku najradšej robím takto a nijak inak, lebo ju robím len občas a keď už, tak takto stojí za to. Chápeme sa, že? Skúšala som ju už aj rôzne marinovať a kadečo, ale proste toto je tá chuť, ktorú chcem od panenky a tohto typu jedla. Klasický mäsovo-zemiakový t.j. tukovo-škrobový orgazmus

Bravčovú panenku umyjem, nakrájam na hrubšie plátky a klasicky rozklepem z oboch strán obrátenou stranou noža

Každý kúsok nasolím, nakorením čiernym korením a máličko, naozaj veľmi máličko potriem horčicou.

V panvici si rozpálim klasický olej s bravčovou masťou, nie veľa, naozaj to nemusí plávať, ale dosť na to, aby sa mäsko mohlo dobre sprudka orestovať, keďže je to minútka, nerobí sa to dlho.

Do rozpáleného tuku nakladiem všetky medailóniky z panenky a sprudka ich orestujem z každej strany, aby sa zatiahli, potom prikryjem pokrievkou a prudko restujem ďalej, takých 10 minút, ale priebežne to pozerám, obraciam. Neznižujem príliš teplotu, aby mäso nezačalo púšťať šťavu a nezačalo sa to dusiť, to by bolo úplne iné jedlo.

Medzitým si nakrájam čerstvé šampióny alebo si zalejem sušené dubáky vrelou vodou a očistím si strúčik cesnaku. 

Keď je panenka hotová, teda nie je krvavá, lebo to ja nemusím, ale je prepečená, mäkká, mierne zlatavá, vyberiem ju na tanierik

Neznižujem teplotu a do výpeku po panenke hneď hodím hríby a sprudka ich restujem, pripadne máličko podlejem (ideálna je na to voda z namočených dubákov) a keď sa mi zdajú po pár minútach hotové, teda na panvici nie je žiadna voda, len mäkké hríbiky, pretlačím do toho jeden strúčik cesnaku a hneď prilejem trochu šľahačkovej smotany, tak přiměřeně, nejakých 4-5 lyžíc, aby to nebolo príliš smotanová omáčka, ale len taká hnedastá cesnakovo hríbiková dobrota na poliatie panenky.

Väčšinou k tomu robím dusené zemiaky, moje najobľúbenejšie, len jednoducho udusené na masti v titánovej panvici bez vody, ale s koreninami ako kurkuma a červená paprika, rasca… tak sú proste najlepšie. Tentokrát bola chuť na niečo nezdravejšie, takže boli chrumkavé opekané zemiaky. A bola aj tatarka. Nech nežereme. Teda zožrali sme to, len sa tak za tým zaprášilo. Občas aj takto varím

jedlo pre radosť

Poznáte dni, kedy je proste ťažké naladiť sa optimisticky. Ak nepomáha tabuľka čokolády prekladaná čipsami, možno pomôže jedno naozaj dobré jedlo. Urobené iba pre seba. Poctivo a zdravo. Kus dobrého domáceho mäska len tak opečeného na masle. K tomu na posledných 15 minút prihodené posledné tohtoročné mrkvičky a cvikle. Opekané až do jemného skaramelizovania (ich vlastná sladkosť tomu pomôže). Je to taká delikatesa, že k tomu stačí len jednoduchý šalát. Pre toto jedlo som minulý týždeň dotiahla stôl doprostred záhrady a spráskala ho v lúčoch jesenného slnka. Občas sa dá aj takto.

Malá víkendová obmena pre celú rodinu – kuracie mäso nahradilo bravčové a zeleninu som piekla na plechu. Pointa úspechu je rúra vypeckovaná na 200 stupňov, zelenina iba umytá, neoškrabaná, osolená, pokvapkaná kvalitným olejom, pečená až do skaramelizovania. Najmä z tekvice sa stane lahôdka, o ktorú sa pri stole pobijete 😉

pečené kura s ryžu a kompótom

Je veľa dobrých jedál.  A potom je “pečené kura s ryžu a kompótom”. A to je najlepšie jedlo na svete. Aspoň podľa mňa. Varím kadečo a mám rada nové chute. Ale vždy, keď doma jeme pečené kura, povieme si, že nie je lepšieho jedla.

Ja ho robím v titánovej panvici priamo na sporáku. Zdá sa mi šťavnatejšie. Ale samozrejme dobré je aj klasicky pečené v rúre.

Neosvedčilo sa mi pečenie celého kuraťa. Nikdy nie je prepečené tak ako si predstavujem. Teda, že mäsko odpadáva od kosti. Najčastejšie pečiem stehná. Ak porcujem celé kura, niekedy upečiem aj prsia s kožou. Zvyšok, vrátane krídel, použijem na vývar.

Mäso umyjem, nasolím a vložím do panvice/pekáča/ jánskej misy, whatever. Do titánovej panvice ho kladiem kožou dole, aby sa mi prichytila pekne do chrumkava.

Na kura nedávam nič okrem soli a masla. Ak je domáce, chcem zachovať dobrú chuť mäska a neprebíjať ju koreninami. Takže ho pekne poobkladám plátkami masla a mierne podlejem vodou, aby sa neprichytilo.

Vypeckujem horák alebo rúru a mäsko nechám, aby sa “rozfofrovalo”, ako sa tomu hovorilo u nás doma 😉

Potom stiahnem na miernu teplotu (horák pokojne na dvojku, trojku) a nechám mierne piecť, aby si pod pokrievkou v titánovej panvici pustilo veľa vlastnej šťavy. A môžem na to pokojne na 30-40 minút zabudnúť.

Po takomto čase je obvykle mäsko mäkké, ale radšej ho skontrolujem, prípadne prevrátim a osobne nechám robiť ešte o 15 minút dlhšie, aby sa naozaj rozpadalo.

Na posledných 5-10 minút vypeckujem zase horák na vyššiu teplotu a mäsko nechám otočené dole kožou pripiecť finálne do chrumkava.

Takto mám šťavnaté, nevysušené, dokonale upečené kura s pripečenou slankavou kožičkou. A to je o čo tu ide 😉

Najlepšie jedlo na svete, teda “Kura s ryžu a kompótom” sa musí jesť s ryžou a domácim marhuľovým kompótom. Inak to nie je ono. A kompót musí byť na jednom tanieri s ryžu, aby sa to zmňamňalo dokopy aj “ze ščavu”. Chápeme sa 😉

A ešte u mojich svokrovcov, keď sa toto jedlo podáva, sa vždy musí povedať historka “oharky kukure”, lebo raz si u nich niekto pýtal k tomuto jedlu uhorky a niekto iný povedal, že “oharky ku kure?” a babka rozumeli, že “oharky kukure” a stále sa všetkých vypytovali, že čo sú to tie “kukure?”.

Chápeme sa, že? 😉

naložila som

Naložila som hermelín. Zjedol sa na posedenie. Len ak by ste zabudli, že aj táto lahôdka sa dá spraviť doma. Nejdem ani dávať recept. Každý podľa svojej chuti. Oplatí sa nájsť menší pohár, aby ste neminuli veľa oleja. A kúpiť kvalitnejšie syry. Ale veď to je vám jasné. Tak si naložte “hermajs” a vyložte nohy 😉

brokolicové cestoviny

Jedny z najrýchlejších a najlepších, aké poznám. Naučil ma ich môj Juro, ktorý paradoxne vôbec nevarí, čo pre ne nie je najlepšia vizitka, ale fakt ich zbožňujem 😉 Najmä pre tú jednoduchosť a tú chuť!

Celú hlávku brokolice rozkrájam na ružičky a uparím alebo klasicky uvarím v slanej vode do mäkka

Uvarím si penne, tak pre troch ľudí

Brokolicu, aj cestoviny scedím

Nakrájam si tri strúčiky cesnaku na tenké plátky

Na olivovom oleji rozpustím jednu-dve kocky masoxu, podľa toho ako slané máte radi (toto je jediné jedlo, kam ho pridávam, kupujem niektorú zo zdravších verzií)

Na to hodím cesnak a dobre osmažím

Keď je cesnak zlatavý, hodím na to brokolicu, krátko orestujem, vypnem, pridám cestoviny

Priamo na panvici dobre premiešam, ideálne je, keď sa dobre uvarená brokolica rozpadne a obalí každú cestovinu výbornou brokolicovo-cesnakovou slankavou chuťou

Hotovo. Fakt nič nepridávať. Skúšala som to so smotanou, syrom…zbytočne to kazí jednoduchú dokonalosť 😉

pečená zelenina

  
Jedno z mojich najobľúbenejších jedál. Ako by mohlo nebyť? Je tam baklažán, rajčiny, paprika a cesnak a to je explózia chutí. Každý toto jedlo robí po svojom a ja tak isto nemám univerzálny recept. Používam, čo dom a záhrada dá.

Je ale pravda, že bez baklažánu, rajčín, kapie a tekvice (hokaido alebo maslovej) v dome, by som sa do toho nepustila. Sladká chuť kapie a tekvice sa dokonale dopĺňa s kyslosťou rajčín. Baklažán, mierne predvarené zemiačky alebo šampiňóny tomu dodávajú sýtosť. Všetko nakrájané na kocky. 

Potom už len v miske zmiešam olivový olej, chimichurri a pretlačený cesnak a prstami to dobre premiešam, aby sa obalil každý kúsok zeleniny. Pridávam aj čerstvé bylinky, osvedčil sa mi rozmarín (okrem toho sa mu extrémne dobre darí na záhrade 😉 

Pečiem úplne rozprestreté (žiadne vrstvy, nesmie sa to dusiť) na plechu s papierom na pečenie, 180 stupňov, dlho a poriadne do chrumkava, zelenina musí byť spečená a mňamózna  

K tomu smotanový jogurt ochutený pretlačeným cesnkom a soľou. Bohato namáčať každý kúsok a vychutnať si tie neuveriteľné chute!

 .

sušené rajčiny

Viete ako mám najradšej rajčiny? Vyhriate od slnka, čerstvo odtrhnuté a sladké ako med. Tieto letné zážitky si budem v zime pripomínať sušenými rajčinami.

Domáce sladučké dobre dozreté rajčiny nakrájané na mesiačiky, bohato posolené suším v sušičke alebo v rúre, uskladňujem vo vzduchotesnej nádobe alebo naložené v olivovom oleji s bylinkami, čo záharada dá 😉

chrenovka

Keď Boh tvoril chrenovú omáču, určite sa usmieval. Ako ja, vždy keď si na ňu spomeniem. Symfónia chutí. Slaná, sladká, kyslá a Chrenová! Takto ju robím ja:

Na masle a troche oleja orestujem dve menšie na jemno nakrájané cibuľky a dva strúčiky cesnaku.

Medzitým si pripravím zátrepku. Šálka mlieka a pol šálky smotany, dve lyžice hladej múky, štedro soli, soľčanky, sušenej pažítky alebo iného obľúbeného ochucovadla roztrepem do hladka v shakeri alebo habarkou alebo vidličkou alebo akokoľvek

Vlejem do hrnca s cibuľou a miešam do zhustnutia. Medzitým pridám lyžicu cukru.

Ak mám čerstvý chren, rozmixujem ho a omáčku prilejem k nemu do mixéra a zmiešam spolu. Na túto dávku pre cca. 3 ľudí stačia dve lyžice čerstvého chrenu.

Ak mám kupovaný streilizovaný chren, dám dve- tri kopcovité lyžice do hrnca odstavenej omáčky a zmixujem všetko ponorným mixérom dohladka.

Najdôležitejšie je dochutenie. Vyvážiť na záver slanú, sladkú a kyslú chuť. Občas pomôže kvapka octu alebo troška cukru, či soli.

Ako prílohu mám najradšej zemiaky dusené na sucho, bez vody v hrubostennej panvici, kde sa neprichytia (ja mám titánovú). Jednoducho očistím a nakrájam na kocky zemiaky. Orestujem ich na bravčovej masti, poriadne dochutím soľou, mletou rascou (tá zemiakom nesmierne svedčí), troškou červenej papriky, štipkou čierneho korenia (dá sa dať aj kurkuma, sú potom krásne zlaté), nepodlievam vodou, len prikryjem pokrievkou a na miernou plameni dusím do mäkka. Toto sa však naozaj dá robiť len v hrubostennej nepriľnavej nádobe, ktorá vytvára dostatočné teplo, inak sa zemiaky prichytia a pripália.

K prívarkom máme u nás radi len varené vajíčko. Párky alebo mäsko na šťave nám akosi prebíjajú chuť prívarkovej dobroty 😉