štrúdľa
Možno si pamätáte, ako som tu raz písala, že je veľa dobrých jedál na svete a potom je pečené kura. A to je najlepšie jedlo na svete. Tak je aj veľa dobrých koláčov na svete. A potom je štrúdľa. Jablková s orechami a veľa veľa masielkom. Aj keď sa štrúdľa takmer nedá pokaziť, dá sa spraviť tak, že si poviete “toto je najlepší koláč na svete”. A takto ju robím ja:
Lístkové cesto (moja skúsenosť hovorí, že čím lacnejšie, tým chutnejšie, zatiaľ top je billácke clever cesto, fakt že hej. Hlavne nekupujte tie akoby už vyvaľkané na pečiacom papieri, sú hrubé a nie sú chutné)
4 veľké jablká
Maslo (aspoň trištvrťku malej kocky alebo aj celú 😉
Za veľkú hrsť vlašských orechov, trochu hnedého a trochu škoricového cukru, trošku múky na posypanie dosky, jedno vajíčko na potretie
Rozpustím si maslo (buď v randlíčku na sporáku alebo ak som lenivá, tak v mikrovlnke) a na panvičke si nasucho opečiem vlašské orechy ž kým nezačnú voňať a potom sa také opečené a krehké ľahko dajú nasekať nožom na drobno (môžete ich aj zomlieť mixérom, ale mne sa ho nikdy nechce vyťahovať). Každopádne opečené majú asi tak 100krát lepšiu chuť a ja mám rada, keď v štrúdli prechrumknem aj také väčšie kúsky orechov.
Rozvaľkám si lístkové cesto na pomúčenej doske úplne natenúčko. Štrúdľa má chutiť ako jabĺčka a orechy a maslo, nie ako cesto, cesto to má len držať pokope.
Rozvaľkané cesto bohato a rovnomerne pokvapkám väčšou časťou roztopeného masla a veľkoryso posypem hnedým cukrom a posekanými orechami. Po celej ploche cesta rozprestriem nahrubo nastrúhané jablká a opäť ich štedro zasypem hnedým a škoricovým cukrom a polejem zvyškom masla.
Opatrne stočím a prenesiem na plech s pečiacim papierom. U nás sa štrúdľa vždy ohýnala do tvaru podkovy a hovorilo sa jej “noha”. Mamka robila vždy dve “nohy” makovo-višňové a dve “nohy” orechové.
Potriem roztrepaným vajkom, hlavne spoje, aby sa pri pečení nerozišla a pečiem v rúre vyhriatej na 200° cca 30 minút, po cca 10-15 minútach minútach stiahnem teplotu na 180°, aby sa pomaličky a dobre prepiekla. Nie je nič horšie, ako keď je vnútri štrúdľa nedopečená. Preto radšej na menej stupňoch a dlhšie, nech pekne chrumká navrchu a v strede je dobre prepečená, aby sa chute spojili.
S mojím Jurom zjeme ešte teplú “nohu” na posedenie. To je asi najdivnejšia veta, akú som kedy napísala 😀
Be the first to comment.